Oda na lásku...
27. 6. 2007
Sedím na svojej posteli
a čakám kým sa niekto osmelí.
Sa mi pozrieť do mojích smutných očí
a zažať v nich plameň večnej lásky.
Chytiť ma za ruku a nežne pohladiť po tvári,
objať ma a pošepnúť mi do uška si pre mňa všetko...
Vedieť aký je ten pocit, ked niekto ťa má rád
vtedy láska naberie rýchly spád...
ja už neupustím tú ruku čo láska mi dala
ja držať ju budem stále, aby som život pekný mala
lebo život bez lásky je ako život bez vody.
ouky
(hurikan, 27. 6. 2007 17:48)