Jdi na obsah Jdi na menu
 


MCR vznik a ich album

24. 5. 2007

My Chemical Romance je skupinka združená okolo mladého charizmatického speváka Gerarda Waya (zvyšok tvoria Mikey Way, Bob Bryar, Frank Iero a Eay Toro) fungujúca už trošku dlhšiu dobu. Vznikla v New Jersey v roku 2001, názov odvodil Mikey Way z knihy Irvina Welsha, Ecstasy: Three Tales of Chemical Romance. Poriadne sa dostala do popredia však až s týmto albumom. Hrajú takzvaný pop punk, taký „sladučký“ punk ovplyvnený emóciami. Skôr by som povedal, že ide o odpoveď na volanie typickej americkej mládeže, keďže obsahuje aj pár prvkov typickej americkej „všehochuti“ a hrajú to, čo sa bude počúva? a čo si široký dav žiada. Welcome to the Black Parade je podľa slov lídra skupiny ich najemotívnejším albumom a tomu tak aj je. Album vznikol počas nezáväzného hrania v suteréne a ani členovia kapely nedúfali, že by s tým mohli vyjs? von. Vyšli a podarilo sa, ide o ich zatiaľ najlepší album. Prepáčte, iný úvod som si nemohol odpusti?.

Skupina bola vždy ovplyvnená japonskými anime a manga, komixami, horormi a smr?ou. Na tomto albume je to patrné na každom kroku. Od ich výzoru (spevák sa vykúpal v peroxide, príjemná zmena image), cez obal až po texty a hudbu. Práve pochmúrny nádych albumu, fantasy a motív smrti mu dodáva to čaro. Tento v poradí už tretí štúdiový album sa točí okolo vymysleného charakteru známeho ako Patient a smrti s ním spojenej. Za albumom producentsky stojí Bob Cavallo (producent albumov od GreenDay od 1994).

         Obrazek                       

Album začína pomaly, paradoxne krátkou pesničkou s názvom The End. Na začiatku navodzuje pocit umierajúceho v nemocnici, prichádza jemný nástup akustickej gitary a hlas speváka pred vami rozvíja hlboký text, ako inač, o smrti. Častý je motív dospievania a záchrany. Po 40 sekundách sa už skladba dostáva do svojej „orchestrálnej“ polohy nasledovanej zas akustickou gitarou a jemným pianom. Na úvod vynikajúce, chytí vás za srdce.
Pokračujete svižnejšou skladbou, dalo by sa poveda?, že až veselou s priliehajúcim názvom – Dead. Opä? sa opakuje predchádzajúce, emotívny text teraz obohatený o chytľavý refrén a skvelé gitarové sólo. Tomuto tu sa hovorí čistý pop punk. Veľmi príjemná vec a vryje sa vám do pamäti. La la la laaaa la...:-)
Kapela pritvrdzuje v skladbe This is How I Disappear. Opätovné použite pochmúrneho motívu nikoho neprekvapí, akurát pieseň znie emotívnejšie. Jej melódia je príjemná, avšak niekde je chyba, ľahko na ňu zabudnete. Jednoducho okrem záveru vám nič v pamäti z nej neostane.
Trošku vás zarazí začiatok piesne The Sharpest Lives, po čase sa ale rozbehne a zis?ujete, že sa počúva ešte príjemnejšie ako predchádzajúce. Svižné tempo sa v krátkych úsekoch strieda s pomalším, refrén je zvládnutý vynikajúco, samozrejme plný emócii. Teraz prichádza na rad prvý singel – Welcome To The Black Parade. Stelesňuje ducha, ktorý sa nesie celým albumom. Pomalý nástup po chvíli prechádza v orchestrálnu pasáž sprevádzanú škriekaním (pamätáte Sex Pistols? Toto je nič) speváka. Po nej už nasleduje klasická punková až popová pasáž. Tak isto sa tu vynikajúco strieda rýchlejšie tempo s pomalším. Ide o jednu z najemotívnejších skladieb na albume, ak nie je najemotívnejšia. Stretávate sa tu s postavou Patienta, ktorý prichádza na s otcom na Black parade a on sa s ním lúči v okamihu smrti. Pieseň je nosným pilierom celého albumu, stačí vám len jej vypočutie, aby ste si ho obľúbili.
Prichádza rockový slaďáčik v podobe piesne I Don't Love You. Taktiež ide o silne emotívnu skladbu. Prepáčte, ale nedokážem ju dos? dobre opísa?. Jednoducho silný text, viac než príjemná hudba, to celé dáva dokopy jednu z najlepších piesní na albume. Príjemná vec na relax a až tu si všimnete spevákov príjemný hlas.
Po predchádzajúcom pomerne pomalom tempe vás poteší svižný nástup v House Of Wolves, s hororovým motívom v úvode pesničky. Zvýraznenia sa dočkali bicie. Bohužiaľ sa tiež jedná o nevýraznejšiu skladbu, ale s vynikajúcim finišom (na tomto albume dobrá tradícia).
Cancer pokračuje v tempe navodenom v I Don´t Love You. Jedná sa však o ešte pomalšiu a hlavne sladšiu skladbu. Skoro v celej je spevákov hlas sprevádzaný pianom a bicími, ostatné nástroje sa pridajú iba v istých pasážach.
O tom, že smerujeme do pekla sa dozviete v skladbe s krásnym názvom Mama. Opä? pochmúrny, temný nádych a opä? to vychádza. Príjemná melódia a skvelý refrén vám budú ešte dlho znie? v ušiach, navyše je tu skvelý viachlas v závere.
Po predchádzajúcej ráznej skladbe vaše uši pohladí úvod skladby Sleep, ale nenechajte sa oklama?, po chvíli sa vykľuje na svet ďalšia pop punková vec. Nejedna romantická teen komédia by sa za takúto melódiu nemusela hanbi?. Jedna z tých, kedy vás nebude zaujíma? text ani nič podobné, len si budete užíva? jej počúvanie. Dal by sa jej vytknú? len jej záver, teda, mohla by? o 30 sekúnd kratšia a nič by sa nestalo.
Jedenástu skladbu s názvom Teenagers vystihuje už len jej názov. Trošku mi pripomína niektoré veci od Sum 41, refrénom. Vážne názov hovorí za všetko, text a melódia mu plne zodpovedajú. Nič viac doda? netreba. Pri vypočutí si predstavíte niečo typu American Pie.
Kapela pokračuje v nastolenom trende a zas ráznejšiu strieda pomalšia, ale o to emotívnejšia Disenchanted. Veľmi silná pesnička, ani nie po melodickej stránke, ale tá je veľmi príjemná.
Nasleduje ďalší singel - Famous Last Words. Veľmi dobrý výber na singel a vynikajúce zavŕšenie albumu. Vôbec neprekáža jeho takmer 5 minútová dĺžka a nezačne nudi? po chvíli. Odznie tu veľmi slušné gitarové sólo.
Nezostane však iba pri týchto 13tich skladbách, ešte tu je skrytá s názvom Blood. Veselá melódia, fuuny text a len spev a klavír. Ešte je na albume aj videoklip k pesničke Welcome To The Black Parade.

        Obrazek                                                                     

        Album znie trošku inak ako ostatné počiny skupiny. Pripadal mi viac pochmúrny s väčším dôrazom na city. Nejde o tradičné emo, chvalabohu zostáva iba pri textoch a smutných tvárach, žiadne rezanie žíl a podobné sa nekoná. To z tohto počinu robí ich najlepší album a momentálne aj voľbu, ktorú nebudete ľutova?, aj keď ide skôr o „sladšie“ skladby.
Považujte tento článok aj ako pozvánku na ich koncert, ktorého sa dočkáme aj v týchto končinách 3.6. 2007 v T-Mobile Aréne v Prahe.      

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

BEST GROUP

(Evyka, 22. 4. 2009 21:16)

Jednoznačne najlepšia skupina!
*aaa máš to tu superr! :o)

naj naj

(anonym, 5. 6. 2007 15:17)

Toto je naj naj naj kapela na svete!!!